Železo a mangán sa prirodzene vyskytujú v horninách a pôdach, odkiaľ sa dostávajú do povrchových a podzemných vôd. Sú to esenciálne minerály nevyhnutné pre život. Dospelý človek denne príjme z potravy 10 - 30 mg železa a 2 - 5 mg mangánu. Desaťnásobky týchto hodnôt už môžu predstavovať určitú záťaž pre ľudský organizmus, predovšetkým pre pečeň (WHO). Voda z vodovodu musí byť upravená tak, aby v nej neboli prekročené normou stanovené limity 0,2 mg/l pre železo a 0,05 mg/l pre mangán (→ nariadenie vlády SR). Ak sú prekročené tieto limitné hodnoty, tak dochádza k technickým a hygienickým problémom. Voda môže vyzerať čistá, ale pri kontakte so vzduchom a špeciálne pri dodatočnom zahriatí dochádza k oxidácii železa a tvorbe nerozpustných čiastočiek hrdze. Takáto voda predstavuje živnú pôdu pre železité baktérie, ktoré vytvárajú dodatočný sliz a vylučujú páchnuci sulfán (sírovodík).
Pri zvýšenom obsahu železa a mangánu má voda nepríjemnú kovovú, prip. kovovo-olejovitú príchuť.
Pri vysokom obsahu železa a mangánu sa voda stáva nepoužiteľnou aj na technické účely. Dochádza k poškodeniu spotrebičov, ale aj sanitárnej techniky. Železo a mangán postupne zapcháva rozvody vody, zanecháva po sebe škrny, zafarbuje obkladačky, toalety, sanitu, ale aj bielizeň pri praní.
Železitá voda býva na Slovensku druhým najčastejším problémom, hneď po tvrdej vode. Treba poctivo zvážiť, či si takúto vodu privedieme do domácnosti. Železo sa vo zvýšenej miere vyskytuje najmä v podzemných vodách (→ geonika.sk). Vyšší výskyt železa je zvyčajne sprevádzaný aj zvýšeným výskytom mangánu (→ geonika.sk). Preto sú prípustné koncentrácie pre studničnú vodu nastavené vyššie, a to na 0,5 mg/l pre železo a 0,2 mg/l pre mangán. Pri prekročení týchto hodnôt už hovoríme o železitej vode.
Okrem spomínaných problémov, železo a mangán predstavuje živnú pôdu pre vláknité baktérie, najmä tzv. železité, mangánové a sírne baktérie. Tieto sa vyskytujú vo vodách s nízkym obsahom kyslíka a energiu získavajú oxidáciou zlúčenín mangánu, železa, resp. síry. Vedľajším produktom metabolizmu týchto baktérií je sulfán (sírovodík, H2S), ktorý spôsobuje nepríjemný zápach vody (tzv. "vajcovka"). Ak takáto studničná voda nie je upravená, tak baktérie pridávajú do vody pachy, zafarbujú ju na žlto-oranžovo a tvoria sliz, ktorý prispieva k usadeninám v rozvodoch vody.
Železo postupne upcháva rozvody vody
Mangán postupne upcháva rozvody vody
K riešeniu pristupujeme v závislosti od zdroja vody. Ak ide o komunálnu vodu, ktorá by mala spĺňať normu pre obsah železa a mangánu, potom sa prvky železa zväčša uvoľňujú zo starého potrubia v budove. Pre istotu môžete dať spraviť rozbor vody na vstupe do budovy, či nie je problém so železom už vo vodovodnom potrubí vodárenskej spoločnosti. Keď sa železitá voda dlhšiu dobu drží v rozvodoch, tak pri vhodných podmienkach dochádza k množeniu baktérií, tvorbe sulfánu a typického zápachu. Vtedy zväčša stačí nechať vodu odtiecť a sulfán zo systému vyprchá. V prípade, že sú baktérie premnožené, pomôže šoková chlorácia rozvodov, ktorá baktérie zneškodní.
Ak uvedené opatrenia nie je možné vykonať alebo máte vlastný zdroj vody, potom treba použiť vhodný vodný filter. Centrálna úprava vody dokáže odstrániť mangán a železo v celkom objekte a umožní pranie a umývanie bez tvorby usadenín na riade alebo bielizni. Vhodný kuchynský filter, napr. reverzná osmóza, odstráni železo a mangán z vody určenej na pitie. Výnimočne môže byť problém so železitými baktériami a sulfánom aj v ohrievačoch vody (bojleroch). Vtedy pomáha výmena anódy, zvýšenie teploty nad 70 °C na niekoľko hodín alebo tiež šoková chlorácia.
pre odstránenie železa a mangánu z vody.
Ťažké kovy vo vode – olovo, ortuť, arzén, kadmium, nikel, chróm – a ich toxicita
Farba, chuť a zápach vody: Kontaminácia vody a zmeny senzorických vlastností
Baktérie a biologické znečistenie vody
UKAZOVATELE KVALITY PITNEJ VODY